Trik s kartami

Najprv si vyskúšajte trik s kartami, ktorý mi došiel nedávno mailom. Doporučujem ho stiahnuť lokálne, a tak ho púšťať; je to excelovský súbor.

Doporučujem ho — pred ďalším čítaním tohto textu — najprv párkrát vyskúšať a potom skúsiť prísť na to, ako funguje.

Toto patrí do skupiny klamov, či trikov, ktoré mám rád (napr. pred pár rokmi som popisoval podobný, aj keď lepší, lebo bol jednoduchší, týkajúci sa autobusu) ani nie tak preto, že by som mal rád hlavolamy, ako skôr preto, že mi pomáhajú pochopiť ako to funguje “u mňa doma” — a pravdepodobne i u väčšiny iných ľudí.

Na prvý pohľad vyzerá ten trik neuveriteľne. Proste zázrak.

Pritom je to len kombinácia povrchnosti, úzkej zemeranosti nášho vnímania a náchylnosti nášho myslenia veriť v zázraky.

Pokiaľ to chce človek rozlúštiť, že ako to funguje, musí mať pevnú vieru, že toto veru nie je žiaden zázrak, a teda, že je to prirodzene vysvetliteľné. Teda, presný opak toho, čo “duchovní ľudia” predpokladajú: nie viera v zázraky, ale naopak, viera v to, že žiaden “zázrak” nemôže existovať. No a potom použiť štandardné postupy: detailné sledovanie, porovnávanie, proste to, na čom stojí veda a zdravý rozum. Ale keď tu tá neviera v zázraky neexistuje, žiaden zdravý rozum nepomôže. Dokonca mám podozrenie, že ani “nestrannosť” nestačí… Musí tu byť skutočne pevná viera v neexistenciu zázraku.

Pre mňa bol toto kúzelný exkurz sebapoznania, a vôbec toho, ako mi funguje myseľ.

Posted in Život a svet, Vtipy, Citáty | Tagged | 4 Comments

PF2012

PF2012

Všetkým prajem v Novom roku zdravie, šťastie a radosť, proste všetko, čo môže priať buddhista:-)

P.S. Obrazok som vybral z Cez Okno, lebo sa mi videl najnetradičnejší. A možno, že už naopak, tí ufoni konečne priletia:-)

Posted in Neurčené, Nezaradené | 1 Comment

Veverička

Vevericka

Tento milý obrázok mi pripomenul, že aj my sa chováme podobne, ako táto veverička: máme veľké reči, čo všetko hľadáme v meditácii, v buddhizme, alebo niektorí iní zase napr. v kresťanstve. Ale v skutočnosti — až na výnimky — hľadáme len malé, praktické prínosy — “oriešky”. Len tie si totiž vieme predstaviť, len potiaľ obvykle siaha náš horizont.

Je to zlé, alebo je to v poriadku?

Rozhodne by som sa takýmto ľuďom — prípadne sám sebe — nesmial, že sú prízemní. Ja na tom totiž nevidím nič zlé.

Každý sme na nejakej úrovni vývoja, na nejakej etape našej cesty. Dôležité nie je to, že chceme (len) oriešok, ale že ho chceme od Buddhu (prípadne od Krista, u kresťanov). T.j. od niekoho/níečoho, čo nám ponecháva ďalšiu cestu — ďalší vývoj — otvorenú, a nie od niekoho/niečoho, čo by nám ďalšiu cestu zablokoval/zablokovalo.

A nevidím ani nič zlé, keď — až po určitú úroveň vývoja — sme lákaní takýmito malými “orieškami”. Nejak treba odštartovať, a tak, ako malé dieťa je motivované pochvalami aj za — z hľadiska nás dospelých — malé úspechy, táto fáza je nutná, lebo až po jej zvládnutí je možné prejsť na náročnejšie úlohy.

Takže, aj keď moja prvá reakcia na tento obrázok bol úsmev, v skutočnosti je to vlastne zrkadlo, nastavené nám samým. Jednoducho, takíto sme aj my.

Čo je takým orieškom pre mňa?

Nepochybne je ním skľudnenie, duševná uvoľnenosť a relaxovanosť, koherencia mysle. Skutočne badateľne stuhnem, keď niekoľko dní nemeditujem či necvičím, a rozdiel medzi obvyklým stavom a tým skľudneným je tým výraznejší, čím som starší. Jedná sa zrejme o súbeh toho, že meditujem už pomerne dlho a toho, že s príbúdajúcim vekom prirodzená pružnosť a relaxovanosť klesá.

Je mi jasné, že toto je len prechodný stav, ale netuším kedy –a či v tomto živote — sa posuniem ďalej. Isté je len to, že v súčasnosti blúdenie mysle, chaotičnosť nie je pre mňa ani príjemná, ani prirodzená či normálna. Skôr či neskôr ju rozoznám aj v bežnom živote, a hneď hľadám spôsob, ako sa z tohoto stavu dostať.

Tento “oriešok” chutí výborne!

Posted in Vlastná prax, Vtipy, Citáty | Tagged , , | Leave a comment

Bežná vs. prebudená myseľ


Pekne vyjadrený rozdiel medzi bežnou mysľou, a bdelou, lucidnou mysľou. Slovná hračka funguje samozrejme len v angličtine, ale rozdiel je zrejmý aj v slovenčine.

Niekedy jeden obrázok je viac, než celá prednáška…


Mind

Posted in Vtipy, Citáty | Tagged | Leave a comment

Vianoce

Aj keď to nie je priamo vianočná pieseň — jedná sa o starý, dobrý Otčenáš, aramejsky — veľmi sa mi páči, a tak ho tu — spolu s prianím pekného a spokojného prežitia Vianočných sviatkov — vkladám. Dúfam, že prinesie mier a pokoj aj iným..

Posted in Nezaradené, Náboženstvá monoteistické | Leave a comment

Spiritualita a kvantová fyzika

Napriek tomu, že nemám rád prístupy, v ktorých sa autori — väčšinou násilne — snažia “natiahnuť” vedecké teórie či výsledky na svoje prekoncepty, v tomto prípade — aj keď starý pán mi bol sprvu nesympatický, a začal som sa pozerať na toto videjko s odporom — musím skonštatovať že sa jedná o výnimku. Aj keď neviem posúdiť, či má pravdu v tom, čo hovorí, v každom prípade to má hlavu a pätu čo hovorí, a mohlo by to byť celkom dobré a prijateľné vysvetlenie nejasných ezoterických teórií a pojmov.

Aj keď sa držím hesla, že “uncia praxe je viac, než tony teórie”, je to tak, že sa nedá robiť len prax — bez teórie sa skôr či neskôr stáva mechanickou, a degeneruje.

Problém nás na Západe je ten, že nám chýba vhodný teoretický rámec pre prax: kresťanstvo ustrnulo, islám odpudzuje, judaizmus mi pripadá príliš právnický, prešpekulovaný, východné učenia vnímame ako bájky. Akurát buddhizmus sa javí pomerne akceptovateľný — hlavne zenová varianta, prípadne tie varianty, ktoré nie sú zdeformované “ľudovou zbožnosťou”– ale aj tak je to niečo čo je pre nás “z inej doby”; nevychádza z dneška, aj keď do istej miery platí, že základné problémy ľudského života sú stále rovnaké. Ale náš “feeling” je dnes iný, a tiež naše zmýšľanie je omnoho diferencovanejšie ako to bývalo kedysi.

Preto — aj keď si myslím, že definitívne odpovede počas života pravdepodobne nikdy nenájdeme — sa mi javia takéto pokusy vhodné, aj keď málokedy takéto zdržanlivé, ako je tento.

Video je stiahnuté z youtube kanálu Gosscha, kde je viacero zaujímavých videí.

Ak budem mať čas, tak sa k tomuto možno vrátim, zatiaľ len doporučujem pozrieť.

Posted in Filozofia, psychológia, V+T, aplikácie | 2 Comments

Niekoľko pekných zenových básní

Našiel som niekoľko pekných zenových básní, a neodolal som, aby som aspoň niektoré sem nepriniesol:

Dívám se na odraz
Čingak Hjesim

Sedím sám na břehu jezírka,
když tu se na jeho hladině setkávám s mnichem.
Mlčky se na sebe usmíváme:
vím, kdo jsi, ale pomlčím o tom.

Verše vděčnosti pro pana Čchöa, který mi poslal čaj a kadidlo
Wongam Čchungdži

Útlý jeřáb svým ocasem potichu vynáší měsíc na vrcholek borovice,
svobodný mrak lehounce popohání vítr nad průsmykem.
Takovéto věci jsou přece na denním pořádku,
tak proč o nich žvanit pořád dokola?

Potok v horském údolí
Naong Hjegun

Spatřil už někdo jeho tajemství, hloubku, jas a vznešenost?
Proud chladné vody je po celý rok ledový,
měsíc na podzimním nebi nad roklemi za hvězdných nocí
bez ustání sleduje proudící vodu a padá dolů do ní.

Ten, který se osvobodil
Hamho Kihwa

Jeho srdce – odraz městce na vodě, jeho stopy – zvířený prach.
Chvála ho nepotěší, výčitka nerozzlobí.
Volně prochází životem, jednaje dle své přirozeností, poslušen zákona příčiny a následku,
s vlasy plnými prachu a tváří od bláta, nenuceně a bezelstně.


Tři sny

Čchongho Hjudžong

Hostitel svůj sen vypráví hostu,
host svůj sen vypráví hostiteli.
Tihle dva, co si teď vyprávějí své sny,
se také nacházejí uprostřed snu!


Z knihy Prázdné hory jsou plné větru a deště, antologie básní korejských zenových mistrů. Vydalo nakladatelství DharmaGaia, Praha 2002)

Posted in Zenové záhrady a iné krásne veci | 1 Comment

Vývoj po Prebudení


Narazil som na zaujímavý blog, a v ňom na článok, s témou, ktorá tu ešte nezaznela: Vývoj po probuzení, teda, čo sa deje v ďalšom živote človeka, ktorý sa Prebudil.

Ja si myslím, že vývoj po Prebudení nie je žiaden. Človek kráče osamelo životom (pretože aj keď má okolo seba davy, nikto nemôže chápať jeho bdelosť) a robí, čo práve robí, zenovo povedané “umýva svoju misku” — a nerieši otázku, či je Prebudený, alebo nie.

Situácia je dokonca “za” svätosťou; už som tu raz spomínal poviedku o “zenovom svätcovi” (svätosťou tu pre jednoduchosť — som si vedomý, že som to hodne zjednodušil– rozumiem stav, keď sa okolo človeka dejú “zázraky”, v podstate prebudené siddhis) Fa-jungovi, ktorému vtáčiky nosili kvetiny.

V knihe v Johna C.H. Wu-a “Zlatý vek zenu” (str. 192) , ktorú postupne čítam, som našiel aj vysvetlenie (od Majstra I z Kuang-te), a to je podľa mňa správne vysvetlenie rozdielu situácie “pred” a “po” Prebudení — aj keď pripúšťam, že je to zenový pohľad, a iné smery na to môžu mať iný názor. Ale keďže na zázraky neverím, toto mi pripadá jediné rozumné vysvetlenie situácie a života po Prebudení.

O prvom stave hovorí:

Když se prvně otevře nádoba se solenou rybou,
mouchy se k ní slétají a bzučí.

A o druhom stave hovori nasledovne:

Když je nádoba úplně prázdná a vymytá,
je ponechána bez povšimnutí ve své chladné prázdnotě.

Posted in Bděni, toť vše, Buddhistická prax | Tagged , | 31 Comments

Vtedy a dnes


Ešte sa na chvíľku vrátim k filmu o Dógenovi.

Ten film sa odohráva v stredoveku, a jasne vidieť aká to bola veľká výhoda pre adeptov zenu žiť v tom čase.

Jednoduchý život, jednoduchá a monotónna strava, obradné chovanie a reč, dlhé pešie putovania, more času, rešpektovanie autority, vážnosť a neodvolateľnosť jednania, ktorá i pri relatívne malej chybe mohlo viesť k smrti.

Zvláštny mi pripadal aj Dógenov spůsob reči (ale možno je to len japonská špecialitka, len u Dógena sa to prejavilo ešte výraznejšie). Pripadalo mi, ako keby hlas bol tlačil smerom dole, do hara.

Všetko veci, ktoré už dnes nemáme.

Neviem, či pre obyčajný, bežný civilný život nie sú tieto veci v dnešnej dobe postrádateľné. Ale pre žiaka zenu či meditácie obecne určite áno.

Minimálne dve veci z toho, je však podľa mňa možné žiť i v dnešnej dobe.

Jednak mám na mysli kráčanie, pohyb, ktorý je de facto chodza pozornosti, ale robená nie tak pasívne, ako som ju ja robil (či občas robím), ale s plným nasadením a rozhodnutím.

A to druhé, je podľa mňa jasná a presná reč, bez pohodlných klišé a nepozornosti, prednesená tak aby vychádzala z hara.

Pravda, preháňať to nemožno. Nie sme v stredoveku, a mnohé z toho, ako sa vtedy choval(i) už dnes nemožno zopakovať bez rizika zosmiešnenia. Ale určitú zvýšenú dávku disciplíny vo svojom chovaní můžeme od seba vyžadovať všetci.

Posted in Buddhistická prax, Rituál, tajomstvo, Vlastná prax | Tagged , , , | 3 Comments

Aj ty máš pravdu


Milujem, keď u úplne odlišných tradícií nájdem temer zhodné prirovnania a postupy.

V tomto prípade je to židovská historka “Aj Ty máš pravdu“. Už som ju raz uvádzal, dokonca v obšírnejšej verzii ju mám aj v Knižnici.

Teraz som našiel podobnú historku — ale zenového pôvodu — o Čao čouovi v knihe Johna C.H. Wu-a “Zlatý vek zenu” (str. 107) :

Když se …. jeden žák Čao čoua zeptal: “Jaký je skutečný význam Bódhidharmova příchodu ze Západu?” Mistrova odpověď zněla “Cypřiš na dvoře”. Když mnich protestoval, že ho mistr odkazuje na nějaký obyčejný předmět, opat řekl “Ne, já tě na žádný předmět neodkazuji.” Mnich potom ještě jednou zopakoval svoji otázku. “Cypřiš na dvoře” prohlásil opět opat.


Myslím, že to spoločné, čo majú obe tieto historky spoločné, je, že od určitej úrovne “vnímania taa”, alebo tiež Prebudenosti nemá zmysel žiadne rozlišovanie, a každý odpoveď je rovnako dobrá. Zdá sa, že na tomto sa celkom dobre zhodnú všetky mystické tradície, ba čo viac, prítomnosť rozlišovania bráni onomu Prebudeniu. To pravda neznačí, že vedomou snahou nerozlišovať sa človek pohne dopredu, rovnako, ako sa nepohne dopredu zablokovaním myslenia.

Nerozlišovanie je následok a nie príčina Prebudenia.

Posted in Buddhistická prax, Náboženstvá monoteistické | Tagged , | 8 Comments